História cirkevného zboru

Cirkevný zbor ECAV Liptovská Sielnica vznikol už v druhej polovici šestnásteho storočia ( 1566 ). Myšlienky Reformácie sa do Liptova dostali zo Spiša, odkiaľ viedli obchodné cesty. V jednotlivých liptovských dedinách boli farári naklonení k duchovnej obnove a šírili myšlienky Reformácie. Okrem týchto sa k novým myšlienkam hlásili popredné zemianské a šľachtické rodiny. (Pongrác, Platthy, Rády, Joob, Bann, Horváth, Podthuranay a iní…) Evanjelické náboženstvo začalo prekvitať za panovania Maximiliána II (1564 – 1576), ktorý tým, ktorí uznávali nicejské, efezské, chalcedónske a konštantinopolské vierovyznanie, povolil náboženskú slobodu. Za jeho doby, evanjelici užívali rimskokatolické chrámy. Aj cirkev sielnická užívala rímskokatolícky chrám, ktorý bol postavený v roku 1494. V roku 1674 za panovania cisára Leopolda I nastalo kruté prenasledovanie evanjelikov. Boli im odobrané chrámy až do roku 1705, kedy znova mohli používať rímskokatolícke kostoly. Avšak v roku 1709 po potlačení Rákoczyho povstania, boli evanjelické chrámy na Liptove znova odobrané. Naši veriaci 74 rokov chodili na služby Božie, do artikulárneho chrámu v Paludzi. Lepšie časy pre evanjelikov nastali až za panovníka Jozefa II, ktorý patentom povolil väčšiu slobodu evanjelikom. V roku 1783 bol cirkevný zbor sielnicky znova obnovený. Za prvého kazateľa si vyvolili pána farára Jána Midielku zo Šariša. Tu sa začína druhá veľká história zboru. Naši veriaci za 16 týždňov postavili s veľkou horlivosťou chrám Boží, ktorý bol 1. novembra 1783 posvätený.
Nový kostol v Liptovskej Sielnici bol postavený pred 25 rokmi. Dňa 9. Augusta 1992 ho slávnostne posvätil slovom Božím a modlitbou dôstojný brat biskup Pavel Uhorskai. Z kroniky nášho zboru sa dozvedáme o neľahkých situáciách ohľadom stavby kostola. Aj keď už bolo po Nežnej revolúcií, stále boli ľudia, ktorí nechceli, aby sa budovali kostoly. Duchovné zanietenie našich veriacich bolo také silné, že chrám Boží bol nakoniec postavený.
Pán biskup Pavel Uhorskai v svojej kázni prikazoval, napomínal a odporúčal: „Ak prestaneme chodiť do chrámu, ak prestaneme svätiť nedeľné dni, vtedy tratíme hodnotu Božích detí a Pán Ježiš Kristus neprebýva v nás. Ak sami nečiníme pokánie a nekráčame cestou k Pánovi, ak nevedieme aj iných k Nemu, smerujeme na smetisko, k hanbe a zániku. Ak v nás ostane čo len zrnko viery, ak budeme tým malým kvasom, môžeme nakvasiť celé cesto. A takými chcite byť aj vy.“ Jasný jeho odkaz. Kiež by sa tieto slová pri nás vypĺňali aj po 25. rokoch od ich počutia. Žime Kristovým evanjeliom, žime dôverou Božiemu slovu aj dnes, odovzdávajme štafetu viery našim deťom a ďalším generáciám.
Náš zbor Liptovská Sielnica bol poznačený veľkým úbytkom cirkevníkov, keď sa rozhodlo stavať vodné dielo Liptovská Mara. Kvôli tomuto dielu mnohé evanjelické rodiny sa vysťahovali zo Sielnice a cirkevný zbor v roku 1974 bol pridružený k Cirkevnému zboru Liptovský Trnovec. Bol to boľavý, smutný pohľad na starý kostol, ktorý stál 191 rokov a musel byť zbúraný, tak, ako aj rodinné domy. Sielnickí evanjelici, ktorí ostali v novej dedine, v roku 1984 zakúpili rodinný dom, ktorý sa na prízemí upravil na modlitebňu. Do zboru bol znova menovaný pán farár Ladislav Sokol, ktorý spolu s pánom dozorcom Jurajom Ježíkom a veriacimi túžili po novom chráme. Keďže modlitebňa bola malá a zvlášť na sviatky a výročia nepostačovala, odsúhlasila sa na začiatku roka 1990 na zborovom konvente stavba nového kostola a veže. Za dva roky bol
nový kostol, po mnohých ťažkostiach dokončený v lete 1992. S veľkou radosťou sa veriaci dohodli na posvätení kostola 9. augusta 1992. Bola to veľká radosť, že evanjelici po rokoch majú znova svoj stánok Boží. Dnes je tomu 25. rokov čo stojí tento chrám sielnicky. Všetci sme pozvaní neopustiť vieru v nášho Stvoriteľa Otca, Syna i Ducha Svätého. Veľa nám náš Pán dal a dáva, chvála Mu za to. Buďme vďační za každú možnosť byť v tomto chráme, tešiť sa Božiemu slovu, chváliť Pána a s radosťou Mu slúžiť.
Počas tých dvadsiatich piatich rokov sa v kostole dalo zhotoviť elektrické vykurovanie, vykonala sa vonkajšia fasáda kostola, urobilo sa ozvučenie kostola, zakúpili sa elektrické varhany, uteplili sa vstupné dvere do chrámu. Kostol je okrášlený duchovnými obrazmi od umeleckého majstra Michala Palka, v máji s Božou pomocou sa vymenila strecha kostola. Do budúcna chceme urobiť nový vstup do kostola, bude treba v blízkej dobe meniť aj okná a tiež vymaľovať interiér kostola. V tom všetkom chceme hlavne napredovať duchovne, o čom svedčia aktivity cirkevného zboru. Viac o nich informujeme v našom informátori Sielnické Zvony.
Ďakujeme všetkým za finančnú podporu, ochotu pomôcť, poslúžiť svojimi darmi. Pane Ježiši žehnaj nás svojou mocou a milosťou, aby náš zbor napredoval. Amen.